Peter sa díva na Košice od Červeného brehu 
 

100 rokov skautingu v Košiciach

Minulosť

Obdobie Maďarského kráľovstva u nás nazývaného Uhorsko

V Košiciach sa s pokusmi založiť skautskú organizáciu stretávame v roku 1915 v skupine mladých chlapcov. Neskorší akademický maliar Zoltán Básthy (1899-17.10.1918 Lučenec) objednal z Budapešti skautský časopis "Zászlónk" a spolu s Eugenom Andreászom (*1902), Tiborom Steinerom (*1897), Elemírom Herditzkým a Elemírom Horkaym si po vzore maďarských skautov založili skautskú skupinu, ktorej vodcom bol najstarší - študent gymnázia Tibor Steiner. Podľa obrázkov z časopisu si urobili skautské uniformy, v ktorých chodili na výlety do okolia, táborili a žili podľa vzoru skautov. Že to v tých končinách bolo vtedy nezvyčajné, dosvedčuje aj príhoda, ktorá sa stala v Herľanoch, keď ich miestni občania pokladali za talianskych špiónov a poslali na nich žandárov. Táto izolovaná skupina však neexistovala oficiálne, mala i málo členov. Zanikla, keď chlapci v roku 1917 vstúpili do turistického spolku Priateľov prírody.

Oficiálne založil skautský oddiel v rámci Maďarského skautského zväzu (3. Rákoczyho oddiel) v školskom roku 1917-1918 na premoštrátskom gymnáziu na Kováčskej ulici profesor prírodopisu kňaz Dr. Emil Buczkó (1892-1969). Vodcom oddielu bol študent Teodor Mayer. Skauti organizovali výlety a letné tábory aj do Slovenského raja k Letanovskému mlynu. Tento oddiel však tiež zakrátko zanikol v dôsledku rozpadu monarchie. Aj profesor Buczkó odišiel do Maďarska.

Obdobie 1. republiky

Plne sa skauting v Košiciach rozvinul až po vzniku republiky, keď tu v 1. marca 1921 na ustanovujúcej schôdzi založilo 12 českých študentov priemyslovky 1. oddiel zväzu junákov - skautov v Košiciach, ku ktorým sa postupne pridali i študenti ostatných škôl (50 členov). Činnosť oddielu bola zpočiatku nenápadná, zameraná len na spoznávanie prírody a výlety. Vodcom tohto 1. oddielu sa stal študent Jozef Mikeš. V septembri 1921 vytvorili 14 mladí českí úradníci pôsobiaci v Košiciach skupinu skautov starších ako 18 rokov "21. klub Old skautov", ktorí si dali názov "Jánošíkovi chlapci". Ich pričinením sa skauting v Košiciach začína propagovať v miestnej tlači, premietajú sa diapozitívy, konajú pravidelné prednášky, schôdzky a výlety. Vodcom oldskautov sa stal daňový úradník František Bečvář. 16.2.1922 založilo 20 študentiek gymnázia na Kováčskej ulici oddiel skautiek, ktorý mal na začiatku 3 družiny. O niečo neskôr vznikol aj oddiel vĺčat - chlapcov vo veku 6 až 11 rokov.

V dôsledku zvýšeného záujmu mládeže o skauting vytvárajú skautské oddiely I. zbor Zväzu skautov a skautiek Republiky československej v Košiciach, ktorého tajomníkom sa stal profesor reálky Samuel Pačenovský (1892-1971), po ňom František Bečvář (1903), predsedom bol Dr. J. Kasák. Vodcami I. zboru skautov boli postupne poštový úradník Martin Ekštein, úradník ČSD František Šafařík, mestský úradník Róbert Kubín a správca psychiatrie Alojz Janza (1903-1966). Ešte do konca roku 1922 bol založený 2 a 3. oddiel skautov a 2. oddiel skautiek, začiatkom roka 1923 vznikol 4. a 5. (maďarský) oddiel skautov, neskôr aj 6. oddiel, takže v júni mal košický skautský zbor už 180 členov. Maďarské skautské oddiely vytvorili v polovici 20. rokov II. zbor Zväzu skautov a skautiek RČS v Košiciach, zborovým vodcom sa stal Armand Vilkovszky.

Začiatkom roku 1925 sa ako súčasť I. košického skautského zboru vytvoril pod vedením Ing. Karola Petřvalského "14. klub táborníkov". Bola to spoločnosť dospelých, ktorí podporovali skautské hnutie mládeže a sami táborili každú sobotu a nedeľu vo svojom táborisku pri ústí potoka Sopotnica do Hornádu.

O činnosť košických skautských oddielov sa začínajú zaujímať aj úrady a školstvo, a preto 21.1.1923 v Národnom klube na Hlavnej ulici č. 78 (Csákyho palác) bolo založené Miestne združenie Zväzu skatov a skautiek RČS "Košický skaut". Bola to samostatná zložka s vlastnými stanovami, jej úlohou bolo zastupovať skautské oddiely pred úradmi a verejnosťou, hmotne a morálne podporovať rozvoj skautingu, usmerňovať ho a ovplyvňovať výchovu skautov k mravnosti, ušľachtilosti, ľudskosti, odvahe a poslušnosti v duchu skautskej idei. Za starostu miestneho združenia zvolili riaditeľa reálneho gymnázia Karola Murgaša (1881-1925), po jeho smrti bol starostom združenia opäť riaditeľ reálky Karol Hlavinka. Výkonným starostom bol penzionovaný dôstojník Hugo Vodvářka. Miestostarostom sa stal inšpektor ČSD Rudolf Wild, jednateľom profesor gymnázia František Námer, zapisovateľom Anton Prídavok (1904-1945). V polovici 20. rokov bol miestostarostom združenia riaditeľ dievčenského gymnázia Alois Kulhánek, výkonným miestostarostom poštový úradník František Očadlík, tajomníkom Lojzo Janza.

Súčasne so vznikom Miestneho združenia Zväzu skautov a skautiek RČS bol vytvorený aj Košický skautský okres. na čele s okresným spravodajcom, ktorým sa stal profesor gymnázia Otakar Böhm. Vo funkciách okresných spravodajcov sa ďalej postupne až do roku 1938 vystriedali František Bečvář, Jaroslav Zoufalý, Jožo Šimko, Josef Nebeský a Oldřich Sequens. Košický skautský okres už začiatkom februára 1923 zorganizoval v Košiciach prvé skautské vodcovské kurzy.

Koncom roka 1932 mal Košický skautský okres v 2 zboroch zložených z 15 oddielov 318 členov, ktorí v tomto roku vykonali 407 podujatí. Výkonnou inštanciou okresu bola zborová rada. Poradným orgánom pre skautskú výchovu bol inštruktorský zbor zložený z absolventov Slovenskej lesnej školy Zväzu junákov - skautov.

V roku 1932 vznikol 21. klub Old skautov RČS "Lúč", bývalý 21. klub Old skautov "Jánošíkovi chlapci" sa zmenil na 22. klub Old skautov. V decembri bol na Štátnom maďarskom gymnáziu založený dievčenský oddiel "Tinódyho" skautiek, ktorého vedúcou bola profesorka Alžbeta Hanková. Sympatie si zaslúži predovšetkým ich starostlivosť o 29 chudobných rodín v bývalom Tábore a barakovej kolónii. Pre ich deti sa na Vianoce a Veľkú noc organizovali zbierky na ošatenie a darčeky.

V 30. rokoch ďalej rastie členská základňa a v roku 1938 mal Košický skautský okres Zväzu Junákov - skautov a skautie už 1500 členov v 9 zboroch.

Spomedzi tých, kto sa v Košiciach zaslúžili o rozvoj skautského hnutia vo Zväze Junákov - skautov je potrebné spomenúť aj oddielových vodcov Jaroslava Korbelářa, Elišku Korbelářovú, Elemíra Rádyho, Dezidera Raffača, Karola Hallu (*1899), vodcov a funkcionárov 21. klubu Old skautov "Lúč" Ladislava Lemáka (*1910), Josefa Nebeského, Ladislava Bárdoša, Michala Lauku a Arnošta Pokorného, vodcov 22. klubu Old skautov "Jánošíkovi chlapci" Vojtecha Macha a Bohumila Hašeka.

V Košiciach bolo aj sídlo Východoslovenskej župy Zväzu, župnými spravodajcami boli profesor reálky PhDr. Vojtech Cvengroš (1891-1970), po ňom od roku 1926 František Bečvář.

V roku 1923 vzniká pre riadenie skautských oddielov na Slovensku Slovenský referát Zväzu junákov - skautov so sídlom v Dolnom Smokovci, ktorý sa dňom 1.1.1926 presunul do Košíc. Vo februári 1926 sa tento referát mení na Miestonáčelníctvo slovenských junákov - skautov so sídlom v Košiciach. Slovenským miestonáčelníkom sa stal profesor Vojtech Cvengroš, generálnym tajomníkom Lojzo Janza. Mistonáčelníctvo začalo od 15.9.1926 v Košiciach vydávať časopis slovenských skautov "Buď pripravený". Vychádzal šesťkrát ročne nákladom 1300 výtlačkov až do roku 1938 a jeho zodpovedným redaktorom bol Lojzo Janza. Informácie o činnosti predovšetkým maďarských košických skautských oddielov boli uverejňované v skautskom časopise "A mi lapunk" (Náš list), ktorý vychádzl desaťkrát ročne v Lučenci tlačou Karola Vigha. Vydavateľom a zodpovedným redaktorom bol Ľudiovít Scherer.

29.1.1928 bolo Miestonáčelníctvo slovenských junákov - skautov preložené do Bratislavy a ďalej účinkovalo ako Zemský výkonný výbor pod vedením prednostu referátu ministerstva školstva a národnej osvety PhDr. Václava Mauleho (1884-1945). Od 13.12.1933 riadila skautské hnutie Junákov - skautov na Slovensku Krajinská skautská rada na čele s armádnym generálom Josefom Šnejdárkom.

Činnosť skautských oddielov Zväzu junákov - skautov v Košiciach bola bohatá a všestranná. Už v roku 1922 uspporiadal 1. oddiel počas letných prázdnin týždňový tábor na tzv. Peklisku neďaleko Hrabušíc v Slovenskom raji za účasti aj prešovských skautov. Na život v tábore sa prišlo pozrieť aj niekoľko dospelých. Skauti z Košíc sa v roku 1922 s úspechom zúčastnili pražských osláv 10. výročia vzniku organizovaného skautingu u nás, ako aj na I. zjazde slovenských skautov v Žiline, kde bol košický oddiel vĺčat jediným zo Slovenska.

Pre ďalšiu propagáciu skautingu organizuje košické Miestne združenie v dňoch 28.6 až 1.7.1923 skautské slávnosti košického okresu pod protektorátom najvyšších predstaviteľov košickej župy i mesta. 29.6. sa v kúpeľoch pri Hornáde uskutočnili ľahkoatletické preteky a ukážka šikovnosti v cvičení s tyčami a v stavaní stanov. V rámci skautskej výchovy bola poskytovaná prvá pomoc, vysielanie signálov a pod. Na druhý deň bol spoločný výlet na Izru a Slanský hrad. 1.7. boli slávnosti ukončené vystúpením skautov v Prešove. Slávností v Košiciach sa zúčastnili oddiely z celého Slovenska i bývalej Podkarpatskej Rusi a skautská hudba z Jindřichovho Hradca.

Skauti - junáci vyvíjali aktívnu činnosť i ako poriadateľská služba na rôznych spoločenských podujatiach, napr. na privítaní prezidenta Masaryka v Košiciach 21.9.1921, neskôr v roku 1922 na hospodársko-priemyselnej výstave v Košiciach, o rok neskôr na včelárskej výstave, 31.1.1926 pôsobili ako usporiadatelia na 1. verejných lyžiarskych pretekoch v Košiciach, 16.5.1926 sa zúčastnili položenia základného kameňa chaty KČST na Kláštorisku v Slovenskom raji a pod.

Pestrá bola aj vychádzková činnosť do okolia Košíc, často spojená s táborením vo voľnej prírode, predovšetkým počnúc rokom 1923. Old skauti podnikali aj túry do Slanských vrchov, na Spiš, do Vysokých Tatier, najviac pod vedením železničného úradníka Ing. Karola Petřvalského. Časté boli vychádzky na niekdajšiu tzv. Kossuthovu baštu nad Kysakom. Už na prvej svojej vychádzke k nej, ktorú uskutočnil 21. klub Old skautov uskutočnil 11.3.1923 pod vedením Františka Bečvářa, premenovali tento skalný útvar podľa mena svojej skautskej skupiny "Jánošíkovi chlapci" na "Jánošíkovu baštu" tak, ako ho voláme i dnes. Pri tomto brale košickí Old skauti - "Jánošíkovi chlapci" - stavali v 20. rokoch často aj svoje tábory. V dňoch 1. a 2.4.1923 uskutočnil košický 21. klub Old skautov svoj prvý putovný tábor neďaleko Herlian a do Košíc sa skauti vrátili pešo. 1.oddiel skautov zriadil v roku 1923 opäť svoj prázdninový tábor, v júli skauti celý mesiac táborili neďaleko Tatranskej Lomnice. Väčší rozmach skautingu v Košiciach nastáva predovšetkým v druhej polovici 20.rokov. Východoslovenská skautská župa organizovala 16.5.1926 výlet skautských oddielov ku Békefiho chate na Vozárskej, spojený so súťažou v ľahkoatletických disciplínach. Výletu sa zúčastnilo 250 skautov. 5. oddiel, zložený z chlapcov maďarskej národnosti, zriadil v dňoch 9. až 23.8.1926 svoj stály tábor pri Veľkej Lodine, o rok neskôr 12. až 25.6.1927 pri Drienovci, oba pod vedením zborového vodcu A. Vilkovszkého. 1. oddiel skautov v lete 1927 zorganizoval svoj putovný tábor po južnom Slovensku pod heslom "Poznaj svoju vlasť" a Old skauti spolu so skautmi zo Spišskej Novej Vsi a Levoče si postavili tábor neďaleko Kežmarku.

V roku 1927 uskutočnili oddiely východoslovenskej skautskej župy 171 poldenných vychádzok, 162 celodenných a 38 viacd§ových túr. Župa mala v tomto roku 960 členov a 80 vodcov združených v 3 okresoch, košický okres mal 360, prešovský 500 a tatranský 100 členov.

Od januára 1926 sa na Kalvárii, Bankove a Jahodnej uskutočňujú každoročne skautské lyžiarske kurzy pod vedením A. Vilkovszkého, v zime 1926/1927 organizovala skautská župa vodcovské kurzy a v roku 1929 v údolí Sopotnice I. kurz Slovenskej lesnej školy, ktorý mal 41 frekventantov.

Skautská župa usporiadala v dňoch 16. až 20.5.1928 v Prešove II. skautské slávnosti, kde košickí skauti dobre obstáli v súťažiach zručnosti a športových zápoleniach. Pri oslavách 10. výročia vzniku Zväzu junákov - skautov v roku 1929 propagujú košické skautské zbory svoju činnosť premietaním filmov z ich života v tábore a zo športových súťaží.

V dňoch 28.6. až 3.7.1931 sa v Prahe konali Tábory slovanských skautov "Slovanské jamboree" za účasti 15000 skautov z celej Európy. Tento prvý veľký zjazd slovanských skautov sa konal pri príležitosti 20. výročia vzniku skautingu u nás a demonštroval vtedajšiu silu výchovného pôsobenia na mládež, využívajúc pritom jej vzťah k romantike. O význame podujatia svedčí aj to, že sa konalo pod protektorátom prezidenta T.G.Masaryka. Bolo tu aj družstvo košických skautov, ktoré zvíťazilo v súťaži v preťahovaní lanom.

Aktivita košických junákov - skautov neutícha ani v 30. rokoch. Uskutočňujú pravidelné letné tábory na Čingove, na Peklisku pod Zelenou horou a pri Letanovskom mlyne v Slovenskom raji i na okolí Košíc. Časté sú aj putovné tábory, ktoré smerujú z Košíc do Zakopaného, do Dobšinej, Vysokých Tatier. 2. kmeň rover - skautov podnikol v dňoch 10.7 až 14.8.1932 na bicykloch putovný tábor až do Krakova a Varšavy a trojtýždňový putovný tábor do Zlatých Moraviec. 21. klub Old skautov "Lúč" uskutočnil v júli 1932 desaťdňový putovný tábor do Vranova, Humenného a na Vihorlat. Na putovných táboroch sa v roku 1932 zúčastnilo 83 skautov z Košíc. Oddiel "Tinódyho" skautiek táboril v lete 1936 na turistických chatách na Prednej holici a pod Kojšovskou hoľou. V rokoch 1933 až 1938 organizoval 21. klub Old - skautov "Lúč" pravidelne lesné chodecké preteky z Košíc cez Kavečany k zotavovni Priateľov prírody v Čermeli, odtaľ hore na Bankov, naspäť do Čermeľa a do Košíc. 22. klub Old skautov "Jánošíkovi chlapci" od roku 1933 organizuje zase cyklistické preteky na trati z Košíc do Košických Hámrov a späť. Pravidelne sa konali aj skautské akadémie a večierky.

Začiatkom 30. rokov sa konajú pod vedením známeho horolezca a skautského funkcionára Jozefa Šimku pre skautov aj horolezecké kurzy v Zádieli a na Jánošíkovej Bašte (v roku 1933 a 1934), v roku 1936 aj vo Vysokých Tatrách. Z niektorých rover - skautov, absolventov kurzov sa stali dobrí horolezci (Róbert Kubín, Alfréd Farkaš, Richard Oplt, Antonín Sedláček, Elo Háber, Fero Krajňák, Jaroslav Tomkuljak) a už od roku 1934 sa zúčastňujú na čele s R. Kubínom pravidelne na horolezeckých týždňoch IAMES vo Vysokých Tatrách.

V júni 1938 požiadal Košický skautský okres mestské zastupiteľstvo o zriadenie stáleho skautského tábora v Čermeli, ktorý mal stáť na lúke pod cestou na Jahodnú neďaleko zotavovne Priateľov prírody. V tábore mali byť zrubové domčeky na bývanie, stála kuchyňa, vodovod i kanalizácia. Aj keď mestská rada žiadosť 28.6. schválila, realizáciu myšlienky prekazili vojnové udalosti.

V Košiciach pôsobila aj odbočka katolíckych skautov, ktorých organizácia bola na Slovensku založená v roku 1928. Sídlo Ústredia Slovenských katolíckych skautov bolo v Bratislave. Aj keď táto organizácia bola aj členom Zväzu junákov - skautov Republiky československej, jej odbočky pôsobili nezávisle a politicky boli pod vplyvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Krajinským podnáčelníkom hnutia bol Alojz Macek (*1909), ktorý sa stal neskôr dokonca hlavným veliteľom Hlinkovej mládeže.

Odbočka katolíckych skautov v Košiciach vznikla 11.2.1934. Jej starostom sa stal profesor teológie Dr. Alexander Špesz (1889-1972), veliteľom bol profesor Jozef Števek (1896-1979), neskôr finančný úradník Ladislav Lemák, tajomníkom odbočky bol kaplán Andrej Tkáčik (1910-1979). V prvom roku svojho pôsobenia mala odbočka 148 členov v 6 oddieloch. Neskôr sa odbočka zmenila na skupinu a v roku 1937 mala 260 skautov v 9 oddieloch, z ktorých dva boli dievčenské. Slovenskí katolícki skauti z Košíc poriadali každoročne letné prázdninové tábory pri doline Ružínok pri Svinke a neďaleko Jasova, svoje akcie a kultúrne vystúpenia poriadali často v spolupráci so Slovenským katolíckym kruhom a Jednotou Československého Orla.

V rámci odbočky v roku 1934 vznikol aj oddiel gréckokatolíckych skautov pod patronátom kňaza Pavla Stuľakoviča a neskôr aj oddiel dominikánskych skautov so sídlom v kláštore dominikánov.

Slovenský katolícky skauting mal vplyv predovšetkým u nábožensky založenej časti slovenskej študujúcej mládeže, od roku 1930 vydával svoj časopis "Skaut" a najväčší rozmach dosiahol v druhej polovici 30. rokov. V roku 1934 mal na Slovensku 68 oddielov s 1528 členmi, v roku 1938 už 209 skupín a 4960 členov, ktorí boli rozdelení do siedmich žúp, v Košiciach bolo sídlo Východoslovenskej župy katolíckych skautov.

Na náboženskom základe vyvíjal svoju činnosť 6. oddiel židovských skautov "Hašomer - Kadimmah", ktorý tu 6.1.1925 založil tajomník neologickej židovskej náboženskej obce Samuel Goldberger. Oddiel mal vtedy 28 členov (z toho 6 dievčat) a jeho vodcom bol obchodný pomocník Eduard Weinberger. Zakrátko bol na reálnom gymnáziu na Poštovej ulici založený aj dievčenský oddiel pod vedením Elvíry Löhnerovej. Tieto skautské oddiely v Košiciach roku 1926 vytvorili Zbor židovských skautov "Hašomer - Hacair", ktorého predsedom bol riaditeľ židovskej ľudovej školy Armand Lichtenstern, v 30. rokoch Ing. Ignác Winkelsberg, tajomníkmi Ladislav Schwarcz, Lenka Engländerová a Zoltán Stern, výkonným predsedom bol Samuel Goldberger. Oddiely košických židovských skautov boli súčasťou Ústrednej organizácie židovských skautov pre Slovensko a Podkarpatskú Rus "Hašomer - Hacair", ktorá vzniklav roku 1923 so sídlom v Bratislave.

V roku 1926 mali dva oddiely židovských skautov v Košiciach 90 členov, o 1é rokov neskôr tu bolo v 3 oddieloch 120 židovských skautov. Židovskí skauti boli zároveň aj vo Zväze junákov - skautov RČS, v Košiciach preto podliehali Košickému skautskému okresu a patrili do Východoslovenskej župy Zväzu junákov - skautov.

Košický Zbor židovských skautov "Hašomer - Hacair" bol veľmi aktívny predovšetkým v polovici 30. rokov. V novembri 1934 a v máji 1936 zorganizoval župný zlet židovských skautov. organizuje verejné programové večierky a každoročne zimné i letné tábory pri Obišovciach, Malom Slavkove pod Vysokými Tatrami a pri Jakubanoch neďaleko Starej Ľubovne. V roku 1936 sa 18 židovských skautov z Košíc zúčastnilo na skautskej vodcovskej škole v Budiši pri Turčianskych Tepliciach a 1 skaut na lesnej škole v Hodruši pri Banskej Štiavnici. V auguste 1936 sa v Poprade konal svetový zjazd židovského skautingu, ktorého sa zúčastnilo i 25 skautov z Košíc.

Propagačný charakter malo zorganizovanie I. svetovej výstavy židovského skautingu, ktorá sa konala v Košiciach v priestoroch Obchodnej a priemyselnej komory pod protektorátom rady mesta v dňoch 24. až 27.1.1937. Výstava prostredníctvom literatúry, obrazových dokumentov, diagramov a ručných prác znázornila vývoj svetového židovského skautingu od jeho počiatkov v jednotlivých štátoch, predovšetkým však v ČSR. Výstava bola putovná, konala sa aj v Moravskej Ostrave, Bratislave a Žiline. Náčelníctvo židovských skautov "Hašomer - Hacair" sídlilo od polovice 30. rokov v Košiciach, čo poukazuje na rozvoj hnutia v meste. Okrem pestovania telesnej výchovy a poriadania výletov a táborov mal košický zbor židovských skautov za cieľ vychovávať svojich členov v duchu neologickej židovskej vierouky a politických princípov Zjednotenej židovskej strany.

Potiaľto bol prevzatý text z knihy Ján Gašpar a kol.: História Turistiky v Košiciach, VSŽ Košice 1988.

Okrem označení na skautských rovnošatách bola hlavným rozlišovacím znakom jednotlivých skautských organizácií resp. zborov a oddielov farba šatiek. Skauti - junáci mali šatky červené, fialové alebo modré, maďarskí skauti mali šatky zelené, skauti dominikáni šatky žlté, slovenskí katolícki skauti šatky sivé.

Po skončení vojny bola obnovená činnosť Organizácie skautskej výchovy Slovenský Junák 22.7.1945. Bola to skautská sekcia pri Zväze slovenskej mládeže. O obnovu povojnového skautingu v Košiciach sa zaslúžili predovšetkým Jaroslav Stržínek a Ladislav Lemák. Opäť sa organizovali výlety, lesné školy, letné a zimné tábory. Najaktívnejším bol oddiel skautov na II. štátnom gymnáziu na Poštovej ulici, organizoval výlety, zimný tábor v Cemjate i letné skautské tábory. Činnosť skautov však nemohla byť naplno rozvinutá, lebo organizácia Slovenský Junák bola po násilnostiach a perzekúcii voči skautským funkcionárom zo strany komunistov ich prisluhovačov v Štátnej bezpečnosti v rokoch 1949 až 1950 zlikvidovaná formou "dobrovoľného" včlenenia do Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže (ČSM).

Obdobie socializmu

V januári 1968 pod vedením Alexandra Dubčeka nastal v Československu dočasný proces demokratizácie politického systému, ktorý umožnil obnovu a činnosť skautského hnutia. Dňa 29.3.1968 ministerstvo vnútra povolilo obnovenie skautskej organizácie Československý Junák. Denná tlač zo 6.4.uverejnila správu o obnovení Slovenského Junáka. Svoju činnosť obnovilo náčelníctvo zvolené na II. junáckom sneme v roku 1948 na čele s náčelníkom Slovenského Junáka Dr. M. Stržínkom, ktorý v tejto dobe pôsobil v Košiciach.

V Košiciach vznikli skautské oddiely až v roku 1969. 1. oddiel viedol Bohuslav Horna. Skladal sa z družín bizónov a muflónov. Prvé košické skautské sľuby sa uskutočnili na tábore 21.7.1969. Na jeseň vznikla družina líšok. V septembri vznikol 2. oddiel skautov vedený Ing. Miroslavom Jízdným. V novembri vznikol v Košiciach oddiel skautiek (meno vodkyne zatiaľ nemáme zistené). Koncom roka 1969 do 2. oddielu prechádza ako družina s radcom Jurajom Strakom aj Foglarov čitateľský klub č. 1140 Smelí leopardi. Prvý a druhý oddiel skautov v Košiciach stihol zrealizovať ešte spoločný letný tábor 4.-18.7.1970 a činnosť ukončili resp. prešli na pár rokov do ilegality.

Súčasnosť

3.12.1989 bola opäť obnovená činnosť organizácie "Slovenský Junák". Na IV. sneme v Žiline 27.5.1990 prijali slovenskí skauti názov organizácie "Slovenský skauting".

V roku 1990 v Košiciach organizovali obnovu: Bohuslav Horna, Miroslav Jízdný, Juraj Straka, Boris Šnajdár, Ladislav Sasák, Gejza Legényi a ďalší. Od toho roku viedli v Košiciach skautské oddiely:

  • 1. oddiel skautov - Tomáš Mišina (jar 1990)
  • 2. oddiel skautov - Oskar Schiffler (od 13.6.1990)
  • 3. oddiel skautov
    • u jezuitov - Adrián Lupán (od jari 1991), Ján Pučko, potom zaniknutý
    • Miroslav Görcsös (od jesene 1993), potom Ján Vinter, Ján Breza
  • 6. oddiel skautov - Ing. Marek, vystúpili zo Slovenského skautingu v r. 1992
  • 7. oddiel skautov - MUDR. Stanislav Česnek, vystúpili zo Slovenského skautingu v r. 1992
  • 8. oddiel skautiek - Alenka Palenčárová, Nika Pipová, zaniknutý
  • 9. oddiel skautiek - Agnesa Kovalčíková, zaniknutý

Od roku 2000 existuje 68. zbor skautov Biele Vrany a sú v ňom oddiely: 3.,4.,5.,6.,9.

Od roku 2001 má právnu subjektivitu aj 74.zbor skautov Košice s 1. a 2. oddielom skautov.

Na tak veľké mesto je tu málo skautov. Veľké mesto znamená mnoho rôznych možností pre mladých ľudí a dnes skauting nie je v móde. Možno pre jeho známe či neznáme zásady.

 

Ak by ste sa chceli kontaktovať a zaujímali by ste sa podrobnejšie o činnosť 2. oddielu skautov v Košiciach, mailujte na oskarsch@oskarsch.sk alebo volajte 0905 260691
© 74.zbor / 2. oddiel skautov Košice