Stretnutie skautov troch košických oddielov zo svojich táborov pod Kojšovskou hoľou v júli 1995 na tábore košickej trojky 
 

Zmysel skautingu v dnešnej dobe

Skautské hnutie založil britský generál Baden-Powell po roku 1907, keď konal prvý tábor s chlapcami a experimentálne si tam overil metodiku práce s mládežou. Nasledovala známa kniha "Scouting for boys" v roku 1908, ktorá sa stala vzorom pre jeho myšlienkových nasledovateľov pri zavádzaní skautingu vo svojich krajinách.

Robert Stephenson Smyth Baden-Powell, Lord of Gilwell,
zakladateľ skautského hnutia
22. 2. 1857 – 8. 1. 1941

Na tomto mieste sa žiada spomenúť dôležitý príspevok pre skauting (vzťah k prírode) od E. T. Setona.

Ernest Thompson Seton, zakladateľ woodcraftingu, zálesák, spisovateľ, maliar a cestovateľ
14. 8. 1860 - 23. 10. 1946

Pretože som poznal muky smädu, chcel by som vyhĺbiť studňu, z ktorej by aj iní mohli piť…

Rozvoj skautingu na území Slovenska súvisí so vznikom Československej republiky, aj keď sa nejaké oddiely tu a tam založili ešte aj pred prvou svetovou vojnou. Skauting bol na Slovensko prakticky importovaný z Čiech, keď prichádzali učitelia, vojaci, četníci a úradníci na pozdvihnutie a spravovanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Teda približne od roku 1919 tu máme riadne organizovaný skauting Baden-Powella predovšetkým v jeho tvorivej úprave od profesora A.B.Svojsíka a jeho spolupracovníkov. Približne 10 rokov potom vznikol Slovenský katolícky skauting, ktorý sa neskôr stal členom Svojsíkovho zväzu skautov.

Keď porovnávame osobnosti, ktoré stáli v čele novovzniknutých skautských organizácií, tak v Rusku to boli generáli, v Prusku a Rakúsku plukovníci, v Taliansku duchovní, v Čechách to však bolo inak. Profesor Svojsík pre skautskú myšlienku získal spolupracovníkov, ktorými boli univerzitní profesori, stredoškolskí profesori, inšpektori škôl a lekári. Teda výhradne občianska inteligencia a to dalo tiež osobitný rys českému skautingu. Miesto v českom skautingu našli aj mnohé prvky zálesáctva inšpirované dielom E.T.Setona. Svojsík s prispením svojich spolupracovníkov publikoval už v roku 1912 nadčasovú knihu "Základy junáctví".

Antonín Benjamin Svojsík,
zakladateľ českého a československého skautingu
5. 9. 1876 – 17. 9. 1938

Jdeme přímo k cíli, neohlížejíce se ani napravo, ani nalevo, každému dobrému a poctivému chceme být přáteli, ale od cesty nastoupené, o které jsme se přesvědčili stokrát, že je dobrá, neustoupíme ani o píď. Proto jsme také organizací i institucí nepolitickou, nesloužíme žádné straně zvlášť, ale stranám všem, to jest celému národu. Pěstujeme naprostou svornost, vychováváme mládež v zásadách pravé demokracie, ale pro žádnou stranu zvlášť.

… Toho však buďte především pamětliví. Prvotřídní podnik nelze stavěti na lidech druhého a třetího řádu. Je na vás, aby se každý přičinil sám u sebe a vyzvedl ducha svého na nejvyšší dosažitelnou mez tak, aby prvotřídní podnik uvedli v život také lidé prvotřídní…

Postupne v ďalších rokoch bol skauting rozšírený aj o skautovanie dievčat, aj o skautovanie menších detí a bola založená medzinárodná skautská kancelária.

V rokoch vlády totalitných režimov fašizmu, nacizmu a komunizmu, keď skauting - indikátor demokracie - bol zakázaný a mocensky potlačovaný, skauti priniesli svoje obete. Niektorí zahynuli, niektorí boli zavraždení a iní zas sedeli vo väzeniach. Napriek obetiam sa však vždy skautské hnutie vynorilo znovu do dejín, aby prinieslo ľudstvu osoh podľa svojho poslania. Naposledy sa to u nás stalo v roku 1989, keď sa obnovilo toto hnutie do trochu nostalgickej podoby z rokov 1948 alebo 1968, podľa toho, ktorí starí skautskí činovníci niesli štafetu …

Skautské hnutie vzniklo v určitom prostredí a v určitom čase. Ako vidíme, približne pred 100 rokmi. Bola to vtedy prvá organizácia na svete, ktorá silne oslovila a zaujala mládež, veď vlastne nebolo ani inej porovnateľnej príležitosti. Bola to aj prvá prvá organizácia na svete, ktorá mala v programe ochranu prírody.

Keď je skauting "taký starý", môže sa zdať, že sa jeho princípy, zásady a prax ocitli u moderných ľuďí ako zabudnuté archaizmy z minulého storočia. Sú však dnes aj iné a ešte staršie veci a držia sa v pozornosti. Moderný človek neodkladá všetko staršie do zabudnutia. Žijúc v súčasnosti predsa nejako vychádza z minulosti a smeruje svojím životným snažením kamsi do budúcnosti.

Príprava človeka na život v spoločnosti a v prírode je trvale potrebná. Je tu aj snaha čo najmenšou námahou sa čo najlepšie zaradiť medzi ostatných ľudí, nežiť zbytočne ale pre nejakú rozumnú radosť. Na výchovu človeka majú vplyv hlavne rodičia, okolie, školstvo, prípadné cirkevné spoločenstvo, prípadný športový klub, rôzne záujmové organizácie, médiá (televízia, internet), zlí a dobrí kamaráti a spoločnosť so svojím istotne nepodareným a nedokonalým politickým a spoločenským systémom s atmosférou, či sa cení česť, či prekvitá faloš. Dieťa, ktoré vyrastá v tomto nejednotnom a nezosúladenom prostredí, si myslí, že niečo je pekné a dobré (a ono to možno ani nie je) a chce to napodobiť a pritom sa mýli, dôsledok výchovného snaženia uvedených inštitúcií potom vyzerá hrozne.

Je tu stále skauting, ktorý má z každého prvku výchovy trošku, iste nie vždy do dostatočnej hĺbky, ale v jeho systéme výchovy je cítiť tú jednotu, tie náväznosti, tú celistvosť prípravy pre život. V činnosti počas roka v klubovni a na výletoch, na táboroch a ďalších podujatiach oddiel dáva svojmu členovi trochu toho i onoho tak, že sa blíži modelu vysnívanej rodiny s plným záberom, obsahujúcim všetko potrebné pre prípravu do života v spoločnosti formou výchovy postupne prechádzajúcej do sebavýchovy. Umožňuje napredovanie, keď člen sa preberaním čiastkových povinností pri činnosti učí zodpovednosti. Dnes nestojí skautská činnosť akoby na sekerke spred 100 rokov, skauting sa sprítomňuje aj používaním počítačov. Je teda moderný i keď neopúšťa staré princípy. Je pre všetkých, ale nie všetci si ho natrvalo zvolia pre svoj životný štýl. Dnes v spoločnosti rešpektujeme, že niekomu sa niečo nechce či chce. Dnes spoločnosť nepožaduje vo svojej tolerancii uniformné (rovnaké) správanie všetkých ľudí. Po tých všetkých totalitných systémoch, ktoré ľudstvo napokon odmietlo (otrokárstvo, nacizmus, fašizmus, komunizmus, socializmus) sa na mnohé veci dívame inak. Zhnusí sa nám, ak nám niekto do tváre klame a my poznajúc pravdu to musíme počúvať. Sme už iní - nepáči sa nám to. Nechceme to. A ak sa to deje niekde i naďalej, premáhame sa, lebo musíme, ale nie už tak pokorne ako za starých časov. Skauting učí (často formou hry) reálnemu pohľadu na svet. Nie sme rojkovia, že sa nám celý svet podarí zlepšiť, azda len trochu okolo seba.

Je pritom istá romantika. Chodíme do prírody - paradoxne, aby sme sa naučili žiť v spoločnosti. Stretávame sa na stretnutiach v klubovni a keď ideme na podujatia - na výlety, tábory a expedície, nemusíme sa spoznávať či lúčiť. Priepasť medzi skautmi staršími a mladšími u nás nie je. Ctíme si staršieho nie za to, že má vek, ale za to, že má vzťah. Starodávny pojem brat (a sestra) v skautskom zmysle vyjadruje spôsob vzájomnej úcty a spolupatričnosti.

Skauting má dnes svoje problémy - školský systém mu nepraje. Na to, aby ministerskí úradníci umožnili učiteľom si niečo k platu privyrobiť, sa zaviedli vzdelávacie poukazy a učitelia za odmenu vedú krúžky prostredníctvom centier voľného času, ktorých sa tu kvôli prelievaniu peňazí objavilo množstvo. Deti sú nútené sa do krúžkov prihlasovať, aby sa prilepšilo učiteľom. Skautský oddiel, ktorý má možnosť a tradíciu robiť s deťmi odbornejšiu či pestrejšiu turistiku ako učiteľ v krúžku, k deťom už nie je pripustený pre konkurenčný konflikt s centrami voľného času, ktoré sú pre riaditeľov škôl pohodlné. Konzumný štýl dnešnej spoločnosti je druhý hlavný problém skautingu - dnes sa mládež nechce zaväzovať k pravidelnej činnosti, nechce sa jej "makať" na svojom zdokonaľovaní sa. No pre takých vlastne skauting ani nie je. Skauting je pre činorodých, alebo aspoň odvážnych, ktorí prídu, aby to skúsili. Aj dobré deti či mládež môžu nájsť v skautskom oddieli to svoje miesto, kde uplatnia svoje túžby po zážitkoch pri poznávaní sveta okolo nás a nájdu rovesníkov - nových kamarátov a kamarátky s tými istými túžbami. Aj dobré deti môžu mať svoju organizáciu.

Dnes v 21. storočí má skautské hnutie konkurenciu v množstve iných príležitostí v športových kluboch a prevažne komerčne založených organizáciách venujúcich sa mládeži, ktoré čiastočne použili skautský program, skôr tie technické prvky. Dnešná výchova síce prevzala skautské prvky, ale tajomstvo úspechu je v ich celkovej sústave a kombinácii. Ak sa vynechá jedna zložka z receptu na liek, zmení sa v jed. Preto je skautské hnutie vo svojej tradicionalistickej komplexnosti stále aktuálne ako vážna alternatíva prípravy mladého človeka do života. Z hľadiska pohľadu dospelých venujúcich sa výchove (napr. zo strany rodičov) je to výchovný systém nedostižnej komplexnosti, ktorú nemá žiadna "konkurenčná" organizácia, či štátna, súkromná alebo cirkevná.
Skauting je teda vo svojom ďalšom storočí existencie hlavne morálnou výzvou voči ľudstvu. Dnes príprava do života nestojí ani na spomenutej sekerke a ani na počítači, ale na schopnosti skauta odolať volaniam akokoľvek ľúbivej nesprávnej životnej cesty - povedať tomu "nie" a mať dostatok vnútorného presvedčenia pre voľbu správnej životnej cesty, možno niekedy náročnejšej …

 

Ak by ste sa chceli kontaktovať a zaujímali by ste sa podrobnejšie o činnosť 2. oddielu skautov v Košiciach, mailujte na oskarsch@oskarsch.sk alebo volajte 0905 260691
© 74.zbor / 2. oddiel skautov Košice